Birmovanie je sviatosťou kresťanskej zrelosti a je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Veriaceho obdaruje darmi Ducha Svätého, prehĺbi v ňom krstnú milosť, dokonalejšie ho spája s Kristom a s Cirkvou a dáva mu silu vydávať svedectvo o kresťanskej viere vo svete.
Sviatosť birmovania sa v našej farnosti vysluhuje raz za päť rokov. Pobirmovaní môžu byť veriaci, ktorí dovŕšili 13. rok života a absolvovali prvé sväté prijímanie. Sviatosť birmovania sa vysluhuje po minimálne jeden rok trvajúcej príprave, ktorá sa skladá z katechéz v dvojtýždňových intervaloch. Prihlásiť sa je možné v termínoch oznámených farnosťou. Birmovka v našej farnosti bola v roku 2023 takže najbližšia birmovka bude v roku 2028.
Viac informácií o sviatosti
Sviatosť birmovania spolu s krstom a Eucharistiou sú sviatosťami „kresťanskej iniciácie”, t.j. uvádzania do kresťanského života. Nazýva sa aj „sviatosťou kresťanskej zrelosti”. Veriaceho obdaruje darmi Ducha Svätého, posilňuje vo viere a dokonalejšie ho spája s Cirkvou. Je nevyhnutne potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Keďže vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, je možné ho prijať iba raz.
Pán Ježiš pri jeho nanebovstúpení svojim apoštolom prikázal, aby zostali v Jeruzaleme, kým ich nenaplní moc z výsosti. V deň Turíc na nich zostúpil a naplnil ich Duch Svätý (Sk 2, 1–4) a učinil ich schopnými na ohlasovanie evanjelia. Od tých čias apoštoli, tým ktorí uverili v Krista a dali sa pokrstiť, vkladaním rúk udeľovali dar Ducha Svätého (Sk 8, 15–17; 19, 5–6). Čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie krizmou, ako znak posvätenia..
V prvých storočiach kresťanstva birmovanie zvyčajne vysluhovali spolu s krstom, neskôr v rímskokatolíckej cirkvi rozmnožením farností a čoraz väčším počtom krstov detí zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí, na jednej strane preto, lebo birmovanie je vyhradené biskupovi a na druhej strane počkajú, kým dieťa dosiahne vek usudzovania. Ale keď sa krstí dospelý, vysluhuje sa mu hneď aj sviatosť birmovania a Eucharistie.
Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC) hovorí, že sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Keďže krst, birmovanie a Eucharistia tvoria jednotu, veriaci sú povinní prijať túto sviatosť vo vhodnom čase, lebo sviatosť krstu je síce bez birmovania a Eucharistie platná a účinná, ale uvádzanie do kresťanského života ostáva neúplné (1306). Dolnú vekovú hranicu na prijatie birmovanie určuje Konferencia biskupov daného územia. Na Slovensku je táto veková hranica 13 rokov. Ale v nebezpečenstve smrti sa má deťom udeliť birmovanie, aj keď ešte nedosiahli vek usudzovania. (KKC 1307).
Riadnym vysluhovateľom birmovania je biskup alebo v prípade potreby ním splnomocnený kňaz. Kódex kanonického práva (KKC) určuje, že sviatosť birmovania sa udeľuje pomazaním krizmou na čele, ktoré sa vykonáva vložením ruky a slovami, predpísanými v schválených liturgických knihách (kán. 880 §1). Krizma je olivový olej zmiešaný s balzamom, ktorý na Zelený štvrtok posviaca biskup. Vysluhovateľ sviatosti kladie ruku na hlavu birmovanca a pomaže krizmou na čele so slovami: ,M., prijmi znak daru Ducha Svätého!“, na čo birmovanec odpovie: „Amen.“ Nasledujúci dialóg: „Pokoj s tebou!“ – „I s duchom tvojim“ je prejavom cirkevného spoločenstva s biskupom a so všetkými veriacimi. Aj v tom prípade, ak nebirmuje biskup, ale kňaz, musí použiť biskupom posvätenú krizmu.
Plnosť darov Ducha Svätého, ktoré veriaci dostáva vo sviatosti birmovania, je vyjadrená symbolickým číslom sedem. Sedem darov – múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a bázne voči Bohu – prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti v birmovanom, pevnejšie ho zjednocuje s Kristom, zdokonaľuje jeho spojenie s Cirkvou, dáva mu osobitnú silu Ducha Svätého, aby ako pravý Kristov svedok slovom i skutkom šíril a bránil vieru (KKC 1303)
Sviatosť birmovania teda môžu prijať pokrstení veriaci, ktorí majú úmysel ju prijať, zúčastnili sa birmovnej katechézy, sú v stave milosti (birmovanie musí predchádzať spoveď), obnovia krstné sľuby, vyznajú vieru a sú pripravení vziať na seba úlohu Kristovho učeníka a svedka v cirkevnom spoločenstve i vo svete (KKC 1319). Birmovanec dostane nové meno (birmovné meno), ktoré je znakom toho, že Boh ho oslovuje po mene. V jeho poslaní mu pomáha birmovný rodič, ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP kán. 892).
Prijatie sviatosti birmovania sa vyžaduje prv, než kresťan prijme niektoré ďalšie záväzky a úlohy v Cirkvi, ako je diakonská alebo kňazská vysviacka, sviatosť manželstva alebo úloha krstného a birmovného rodiča.